Žlč a žlčové kyseliny majú antiseptický účinok, ktorý pochádza z ich pôsobenia na rozklad tukov, pretože žlčová kyselina rozkladá vonkajší tukový peptidový obal rôznych škodlivých baktérií, mikroorganizmov a vírusov, čím pomáha imunitnému systému. Akýkoľvek nedostatok žlče je zároveň nedostatkom imunity, čo zvyšuje náchylnosť organizmu na rôzne infekcie a iné ochorenia. Ak sa žlč netvorí v dostatočnom množstve, táto antiseptická funkcia nefunguje správne a nahraditeľná je perorálnym užívaním žlčových kyselín.
Žlčové kyseliny tiež chránia pred endotoxínmi (vnútornými toxínmi). Endotoxíny sa uvoľňujú z baktérií, ktoré sa rozpadli v čreve, a ak sa vstrebú do krvného obehu, môžu spustiť patologické procesy. Za ideálnych podmienok však žlčové kyseliny chránia telo pred endotoxínmi prítomnými v čreve.
"Vo fyzikálno-chemickej obrane založenej na detergentnom účinku žlčových kyselín sme identifikovali všeobecný obranný mechanizmus organizmu, ktorý sa neobmedzuje len na bakteriálne endotoxíny, ale vzťahuje sa na všetky "agensy" (napr. niektoré vírusy), ktoré majú na svojom povrchu lipoproteínové alebo lipoidné štruktúry..." Zdroj: na základe výskumu profesora Lóránda Bertóka - Hungarian Science, 2008/07 strana 844