Imre Magyar - Metabolizmus žlčových kyselín

Keďže žlčové kyseliny sa vyrábajú z cholesterolu, zmeny v ich metabolizme súvisia najmä so zmenami v metabolizme cholesterolu. Pri hypercholesterolémii, zvyčajne hyperlipoproteinémii, najmä pri familiárnej hypercholesterolémii, je vylučovanie žlčových kyselín podstatne znížené, kyselina deoxycholová je v krvi sotva zistiteľná a množstvo sekundárnych žlčových kyselín v stolici je tiež znížené.
Môže to však byť spôsobené aj rýchlou absorpciou primárnych žlčových kyselín a zníženou produkciou sekundárnych žlčových kyselín [22, 23, 585].
Pri ochorení pečene sa hladina žlčových kyselín v krvi zvyčajne zvyšuje, ale toto zvýšenie nie je úmerné závažnosti ochorenia pečene.
V našich experimentoch [362, 548] sme zistili, že len koncentrácie žlčových kyselín nad 2,5 μmol/1 boli jednoznačným ukazovateľom ochorenia pečene a že normálne hladiny žlčových kyselín sa vyskytovali pri významnej časti ochorení pečene. Koncentrácia kyseliny kenodeoxycholovej je zvyčajne vyššia ako koncentrácia kyseliny cholovej. Zistili sme, že ak je pomer kyseliny cholovej ku kyseline kenodeoxycholovej väčší ako l, je vysoká pravdepodobnosť cholestázy, pri difúznych ochoreniach pečene je znížené aj vylučovanie žlčových kyselín v stolici, ale v rámci zníženia je zvýšené množstvo kyseliny lithocholovej [847].
Pri akútnej hepatitíde je znížená syntéza žlčových kyselín a znížená ich sekrécia. Znížený klírens má za následok zvýšené hladiny žlčových kyselín v krvi, ale aj preto, že žlčové kyseliny absorbované z čreva sa v dôsledku poruchy funkcie pečene nereabsorbujú do enterohepatálneho obehu. Žlčové kyseliny v krvi sú obzvlášť vysoké pri obštrukčnej žltačke. Sami sme zistili najvyššie hodnoty pri primárnej biliárnej cirhóze [548]. Žlčové kyseliny, ktoré sa cirkuláciou dostávajú do kože, môžu byť príčinou neznesiteľného svrbenia, ktoré je príznakom extrahepatálnej aj intrahepatálnej cholestázy.
Pri cholestáze je množstvo sulfátových epoxidových kyselín vylučovaných močom tiež nápadne vysoké.
V zásade je preto vhodné vykonávať stanovenie žlčových kyselín v krvi a moči, prípadne aj v stolici pacientov s pečeňou [49, 118], ale zdá sa, že okrem niekoľkých špecifických prípadov vyšetrenie žlčových kyselín v krvi nalačno neprináša nové informácie. Z tohto dôvodu a pre technické ťažkosti sa stanovenie žlčových kyselín ťažko dostáva do každodennej klinickej praxe. Metabolizmus žlčových kyselín je ovplyvnený aj absorpciou. Pri malabsorpcii je teda absorpcia žlčových kyselín znížená a vzniká väčšie množstvo sekundárnych žlčových kyselín. Z nich sa predpokladá, že kyselina litocholová zohráva úlohu pri vzniku niektorých hnačiek.
Žiaľ, metabolizmus žlčových kyselín je ovplyvnený príliš mnohými faktormi, čo sťažuje jeho hodnotenie. Boli vyvinuté testy zaťaženia vo forme stanovenia žlčových kyselín po jedle [245, 414, 548, 787]. My sami [362] sme vykonali perorálne zaťaženie kyselinou kenodeoxycholovou. Zistili sme, že individuálne alebo celotelové žlčové kyseliny u zdravých jedincov stúpajú v priebehu jednej hodiny a klesajú v priebehu dvoch hodín, ale pri ochorení pečene zvýšenie trvá dlhšie ako dve hodiny. Bol vyvinutý aj intravenózny test [477].
Žlčové kyseliny samozrejme zohrávajú hlavnú úlohu pri udržiavaní cholesterolu v žlči, a tým aj pri tvorbe žlče. Zdá sa, že hlavnou príčinou tvorby cholesterolových kameňov je zníženie zásoby žlčových kyselín.
Žlčové kyseliny zohrávajú dôležitú úlohu pri vstrebávaní tukov a, ako už bolo uvedené, medzi príčiny hnačky patrí za určitých okolností (napr. po resekcii čreva, ileotransversostómii atď.) aj hromadenie sekundárnych žlčových kyselín v čreve.