Na stiahnutie - PDF

Antibiotikami liečeným a neliečeným sýrskym škrečkom bola intragastricky inokulovaná Candida albicans, aby sa zistilo, či C. albicans môže oportunisticky kolonizovať gastrointestinálny trakt a šíriť sa do viscerálnych orgánov. Antibiotická liečba znížila celkové populačné hladiny pôvodnej bakteriálnej flóry a predisponovala škrečky k prerastaniu gastrointestinálneho traktu a následnému systémovému šíreniu C. albicans. Kontrolné škrečky, ktorým sa nepodávali antibiotiká, aj zvieratá liečené antibiotikami, ktoré boli prekonvertované na autochtónnu mikroflóru, vykazovali výrazne nižšie črevné populácie C. albicans a organizmy C. albicans boli vykultivované z viscerálnych orgánov 0, resp. 10% zvierat. Naopak, škrečky neošetrené antibiotikami, ktoré boli opakovane inokulované C. albicans, mali vysoké počty C. albicans v čreve a životaschopné organizmy C. albicans boli vyselektované z viscerálnych orgánov 53% zvierat. Vyšetrenie slizničných povrchov testovaných a kontrolných zvierat ďalej ukázalo, že zvieratá, ktoré obsahovali komplexnú autochtónnu mikroflóru, mali výrazne nižší počet C. albicans asociovaných s ich giitovými stenami ako zvieratá liečené antibiotikami. Schopnosť C. albicans asociovať sa s črevnými slizničnými povrchmi sa testovala aj pomocou testu adhézie in vitro.

Výsledky naznačujú, že autochtónna mikroflóra znížila slizničnú asociáciu C. albicans tým, že vytvorila hustú vrstvu baktérií v hlienovom géle, prekonala kvasinkové bunky v boji o miesta adhézie a produkovala inhibičné látky (pravdepodobne prchavé mastné kyseliny, sekundárne žlčové kyseliny alebo oboje), ktoré znížili adhéziu C. albicans. Preto sa predpokladá, že autochtónna črevná mikroflóra potláča kolonizáciu a šírenie C. albicans z čreva tým, že inhibuje asociáciu Candidy a sliznice a znižuje hladinu populácie C. albicans v čreve.

Teria inhibujú rast in vitro aj kolonizáciu GI C. albicans (4, 32-34, 44, 47, 48). Je však dôležité poznamenať, že tieto štúdie neodrážajú interakcie, ktoré sa bežne vyskytujú v črevnom trakte (17, 21). Väčšina, ak nie všetky štúdie in vitro uvádzajú C. albicans (17, 21). Podobne sa nedá očakávať, že štúdie, v ktorých monoflóra Escherichia coli (alebo akýkoľvek iný jednotlivý bakteriálny druh) antagonizovala rast C. albicans v čreve gnotobiotických zvierat (4, 32, 33,44), odrážajú interakcie komplexnej miestnej mikroflóry (17, 21).

Baktérie v prvom prípade dosahujú v čreve abnormálne vysoké počty (31). Samotná E. coli je potláčaná striktnými anaeróbmi, ktoré dominujú v črevnej mikroflóre (22, 63). Preto stále nie je známe, či E. coli môže pôsobiť inhibičným mechanizmom (mechanizmami) na C. coli. albicans za normálnych podmienok in vivo, ako sa často predpokladá (4, 32 - 34, 44, 45). Clark (10) totiž ukázal, že C. albicans rástla nekontrolovane niekoľko týždňov v tráviacom trakte gnotobiotických myší, ktoré obsahovali črevnú flóru Bacteroids sp, Lactobacillus sp., Streptococcus faecalis, Streptococcus lactis a E. coli. Nedávne štúdie tiež naznačujú, že črevné bacily (vrátane E. coli) neinhibujú rast C. albicans v tráviacom trakte bežných myší (2, 37a). Tieto štúdie boli iniciované s cieľom preskúmať mechanizmy, ktorými komplexná autochtónna mikroflóra inhibuje kolonizáciu a šírenie C. albicans z GI traktu.

Zdroj:https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/3897061//9619120/